Drucker umožní doktorom privyrobiť si, poistených budú môcť ošetrovať po ordinačných hodinách.
Ovca zostane celá, aj vlk sýty. Tak prezentuje minister zdravotníctva Tomáš Drucker doplnkové ordinačné hodiny. Na jednej strane si môže pacient zaplatiť za ošetrenie bez dlhého čakania, na druhej strane si môžu doktori, ktorí kritizujú nedofinancovanie ambulancií, zarobiť peniaze navyše. Dnes by mal o návrhu definitívne rozhodnúť parlament. HN vám prinášajú najdôležitejšie otázky a odpovede o tom, ako bude fungovať zaplatenie „dodatočného času“ lekára.
1. Čo sú to doplnkové ordinačné hodiny a ako budú fungovať?
Pacienti by mali mať od mája možnosť zaplatiť si za vyšetrenie v konkrétnom čase. Bude to možné až po ordinačných hodinách a v prípade, ak lekár bude mať záujem. Najprv musí splniť niekoľko podmienok. Týchto pacientov má vyšetriť do 20 dní od objednania a garantovať musí 30 hodín týždenne pre neplatiacich. Rezort tiež určil peňažný strop, ktorý môžu pacienti za vyšetrenie u lekára nechať. Ten nemôže presiahnuť 30 eur, aj keď sa pôvodne rátalo s 50-eurovým maximom. Samotné vyšetrenie totiž nebude hradiť zdravotná poisťovňa a lekári sa tak budú riadiť podľa cenníkov, ktoré majú pre samoplatcov. A práve neúčasť poisťovní na vyšetreniach kritizovali mnohí opoziční poslanci. Podľa Druckera verejné zdravotné poistenie nepokrýva všetky zdravotné úkony, 24 hodín denne a doplnkové ordinačné hodiny sú nadštadardom.
2. Aké zmeny prinesú pre pacientov?
Doteraz si ľudia za „časenku“ legálne platiť nemohli, keďže poplatky za prednostné vyšetrenie sa zrušili v roku 2015. Teraz si budú môcť uhradiť celé vyšetrenie, no len ak budú chcieť. Pre pacientov by sa teda nemalo zmeniť nič k horšiemu. Rezort zdravotníctva, naopak, očakáva, že „poobedňajší“ pacienti uvoľnia priestor pre „denných“ a skrátia sa tak čakacie lehoty.
3. Čo na zmeny hovoria lekári?
O tomto návrhu hovoril minister už začiatkom tohto roku, pre nezáujem lekárov ho napokon stiahol. Prezidentovi Asociácie súkromných lekárov Mariánovi Šóthovi sa nápad síce pozdáva, no nerozumie, prečo je potrebné určovať maximálnu úhradu. „V niektorých špecializáciách je to len zlomok ceny vyšetrenia a nemôžeme od doktorov očakávať, aby zvyšok doplatili z vlastného vrecka.“ To, že drahšie vyšetrenia sa poobede robiť nebudú, očakáva aj Drucker. Výkony nad 30 eur majú napríklad špecializácie ako gastroenteorológia či alergológia, kde sa čaká najdlhšie.
4. Kto a ako bude kontrolovať cenníky doktorov?
V súčasnosti sú za cenníky v ambulanciách zodpovedné samosprávy. Podľa analytika INEKO Dušana Zachara na reálnu kontrolu nemajú dostatočné personálne kapacity. „Aj preto budú kontroly nanajvýš formálne,“ hovorí. Na tento problém upozorňuje aj Lévyová. „Podľa posledného pozmeňovacieho návrhu zákona by po novom mali poplatky počas doplnkových ordinačných hodín v ambulanciách kontrolovať samosprávy v spolupráci s jednotlivými zdravotnými poisťovňami a obávame sa, aby neprišlo k duplicitám pri platení,“ hovorí. Kontrolný mechanizmus by malo zabezpečiť Národné centrum zdravotníckych informácií.
5. Vyženie táto možnosť nelegálne poplatky z ambulancií?
Ministerstvo zdravotníctva si myslí, že problému okolo poplatkov tento návrh pomôže. Lekári, ktorí ich doteraz vyberali „načierno“, si budú môcť privyrobiť legálne. Je však možné, že niektorí o to nebudú mať záujem, pretože sa im to neoplatí. „Ak majú byť doplnkové ordinačné hodiny pre lekárov výhodné a budú chcieť mať z návštevy pacienta ,zisk‘ 10 eur, musia pri predpokladanej hodnote výkonu 10 eur stanoviť cenu pre pacienta na úrovni 20 eur,“ vysvetľuje Zachar. A zatiaľ nie je jasné, ako sa bude cenník pozdávať pacientom.
Článok prevzatý z: https://slovensko.hnonline.sk/1074912-...ct-spopla...
