Operácie sa ani rok po pandémii nepodarilo dohnať. Pacienti a zdravotné poisťovne žiadajú riešenia

05.05.2023
article_754

Ani rok po pandémii sa na Slovensku nepodarilo dohnať všetku odloženú zdravotnú starostlivosť z čias covidu. Kým v počte preventívnych prehliadok sme si v minulom roku viedli dokonca lepšie ako v poslednom predpandemickom roku 2019, v diagnostike a operáciách stále zaostávame. Asociácia na ochranu práv pacientov a Asociácia zdravotných poisťovní upozorňujú, že len čakať, kým sa situácia sama vyrieši, nestačí.

Dobrou správou z oblasti zdravotnej starostlivosti za minulý rok je to, že počet preventívnych prehliadok u praktického lekára pre dospelých a gynekológa vzrástol v porovnaní s rokom 2019 o viac ako 13 %. Kým v roku 2019 absolvovali Slováci takmer 1,6 milióna preventívnych prehliadok, v roku 2022 to bolo viac ako 1,8 milióna. Dva pandemické roky, ktoré so sebou niesli aj zhoršenú dostupnosť prevencie, sú dosť dlhé na rozvoj chronických ochorení. Je preto dobrou správou, že slovenskí pacienti pristupujú po pandémii k svojmu zdraviu zodpovedne a absolvujú preventívne prehliadky vo vyššej miere,“ uviedla MUDr. Mgr. Elena Marušáková, MBA, 1. viceprezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP).

Horšie sme na tom ale v počte diagnostických vyšetrení, ktorý sa dodnes nepodarilo dobehnúť a v najbližšom období sa tento trend pravdepodobne nezmení. Práve sklz v diagnostike je predpokladom pre vznik ďalších epidémií chronických a závažných ochorení. Hoci pri niektorých typoch diagnostických vyšetrení, ako napríklad kolonoskopiách, počty výkonov v minulom roku dokonca presiahli počty z roku 2019, stále sa nepodarilo dobehnúť všetky odložené výkony z obdobia pandémie. „Najhoršie sme na tom boli v minulom roku s doháňaním mamografických vyšetrení, kedy sa ich urobilo o takmer 11 % menej, než sa malo. Za posledné 3 roky chýba až viac ako 86-tisíc mamografických vyšetrení,“ uviedla E. Marušáková.

Nepriaznivý vývoj v počte diagnostických vyšetrení zaznamenali zdravotné poisťovne aj v rámci RTG a USG vyšetrení, ktorých sa za posledné 3 roky urobilo o viac ako milión menej. „Desivý je aj pokles počtu kolonoskopií, ktorých sa síce v roku 2022 urobilo viac ako v roku 2019, no stále za posledné 3 roky chýba viac ako 13-tisíc týchto vyšetrení,“ dodala E. Marušáková. Pokles v diagnostike je signálom rizika zhoršenia včasného odhalenia závažných onkologických ochorení.

Na druhej strane sme svedkami enormného nárastu počtu histologických vyšetrení, a to najmä v rokoch 2021 a 2022. Kým pred pandémiou sa ich v roku 2019 urobilo viac ako 4,7 milióna, v roku 2022 po pandémii už to bolo skoro 6,5 milióna. Zdravotné poisťovne predpokladajú, že tento nárast môže byť spôsobený jednak dobehom odloženej zdravotnej starostlivosti z dôvodu covidu, ale aj zvýšenými nárokmi na komplikované prípady, ktoré boli v čase pandémie odsúvané, respektíve využívaním nových diagnostických technológií umožňujúcich väčší počet vyšetrení.

Rovnako sa po roku nedarí dohnať zameškané v operatíve a čakacie doby sa neúnosne predlžujú. „Najhoršie sme na tom boli v minulom roku s doháňaním výkonov v ORL, kde pred sebou tlačíme za 3 roky vyše 17-tis. odložených operácií, nasleduje gynekológia so skoro 58-tis. nevykonaných zákrokov, choroby svalovej a kostrovej sústavy s dlhom viac ako 83-tis. výkonov a neurochirurgia s viac ako 6-tisíc zameškanými operáciami,“ hovorí viceprezidentka AOPP. Ako dodáva, dobehnúť sa nepodarilo odložené operačné výkony ani v rámci chorôb obehovej sústavy, gastrointestinálneho traktu, urológie či chorôb oka. „Je desivé, že už dnes musia pacienti na výmenu bedrového kĺbu čakať 13 mesiacov a viac, na operáciu žlčníka dokonca až 2 roky,“ dodáva.

Odklad tisícok vyšetrení a operácií v čase pandémie, ale aj odliv ďalších lekárov zo systému len pridali už tak nie veľmi lichotivej kondícii slovenského zdravotníctva. „Ak sa chceme vyhnúť v budúcnosti zbytočným nákladom na liečbu tisícov pacientov, ktorým sa dalo predísť včasnou diagnostikou alebo zákrokom, musíme si uvedomiť, že sa nebavíme o bezbrehom navyšovaní nákladov, ale o potrebnej investícii do lepšieho zdravotníctva, ktoré so sebou nebude ťahať balast odvrátiteľnej starostlivosti,“ hovorí Ing. Michal Štofko, PhD., výkonný riaditeľ Asociácie zdravotných poisťovní. Ako dodáva, kľúčovú úlohu zohrávajú kroky regulátora, ktoré definujú, do akej miery dokážu zdravotné poisťovne ovplyvniť vzniknutú situáciu. Nastavenie rozpočtu podľa neho až príliš zviazalo ruky zdravotným poisťovniam, ktoré nemôžu dostatočne reagovať na potreby svojich poistencov, ale musia rozdeľovať finančné prostriedky podľa toho, ako im to umožňuje rozpočet. „Ukazuje sa, že prehnaná cenová regulácia môže byť v niektorých prípadoch kontraproduktívna, predovšetkým ak je jedným z cieľov postupné zužovanie výpadku v rámci odloženej zdravotnej starostlivosti,“ uzatvára M. Štofko.


Tlačová správa Asociácie na ochranu práv pacientov a Asociácie zdravotných poisťovní, 5. máj 2023


Ako dlho čakáte na operáciu?

11%
5%
3%
2%
81%